Je potrebné neustále niečo robiť a napredovať? Alebo je v poriadku nič nerobiť? Čo sa to s nami vlastne deje, keď sa nám odrazu nič nechce? Musíme pre svoju spokojnosť podávať výkon, alebo je spokojnosť spojená skôr s nič nerobením? Nie je život predsa len o tom aby sme boli šťastní a práca či namáhavé aktivity len akýmsi nutným zlom? Pokúsim sa vysvetliť svoj vlastný prístup ani nie z pohľadu školiteľa, ale skôr z pohľadu zvedavého človeka a tak to skúsim podať čo najjednoduchšie.

Poďme poporiadku. To keď sa inak výkonnému človeku zrazu nič nechce, môže byť spôsobené rôznymi príčinami. Môže to byť únavou (fyzickou alebo psychickou), dlhodobou frustráciou, chorobami rôzneho druhu, ale napríklad aj stavom vyhorenia, či inými psychickými disbalanciami. Dajme nabok tieto príčiny, ktoré je potrebné riešiť na úrovni kompetentných odborníkov z oblasti medicíny, alebo psychológie.

Do úvahy však pripadajú aj ďalšie možné príčiny, ktoré spôsobujú, že sa nám zrazu nič nechce. Napríklad chýbajúca motivácia, nedostatočná vôľa, vplyv sociálnych sietí či strímovacích služieb, ktoré ponúkajú instantú zábavu a útek z reality. Alebo jednoducho len nedostatočné či zlé návyky, ako napríklad prokrastinácia. S týmito príčinami sa dá výborne pracovať aj na individuálnej úrovni, bez externej pomoci. Dôležitá podmienka úspechu je však predovšetkým či takúto situáciu sami vidíme ako určitý problém, alebo je to pre nás vlastne v poriadku. Často je totiž rozdiel medzi tým čo vravíme, že chceme a tým či to aj reálne chceme.

Ak totiž nemáme skutočný dôvod na aktivitu, teda ak nevieme Prečo? by sme mali niečo robiť, potom je prirodzené, že nakoniec nič nespravíme a hľadáme si na to ospravedlnenia či dôvody, prečo to tak je v poriadku. A naopak, ak máme jasný dôvod, potom hľadáme spôsoby ako niečo vykonávať. Presne ako v známom prísloví: „kto nechce hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby„. Teda kto má skutočný záujem a túžbu niečo dosiahnuť či spraviť, bude aktívne hľadať riešenia a spôsoby, ako prekonať prípadné prekážky. Bude kreatívny, vytrvalý a nebude sa vzdávať pri prvom neúspechu. Kto nemá dostatočnú motiváciu, alebo sa bojí neúspechu, bude hľadať výhovorky a ospravedlnenia, prečo sa niečo nedá urobiť. Bude sa vyhýbať vlastnej zodpovednosti a skôr sa bude spoliehať na vonkajšie okolnosti či šťastie. Takže máme vyriešenú prvú dôležitú rozlišovaciu otázku: chceme, alebo nechceme byť aktívni? Ak chceme skutočne, zrejme máme dôvod a tým je určitá motivácia, pohnútka.

Tu ale nemôžeme skončiť, pretože veľa ľudí skutočne chce, ale nakoniec ajtak nevykonáva to čo ich môže priviesť k výsledku. Namiesto potrebnej aktivity sú „zaneprázdnení“ niečim iným, alebo ničnerobením. Toto je veľmi dôležitou prekážkou pri dosahovaní produktivity akéhokoľvek druhu. A to, že napriek jasnej motivácii chýba aktivita smerom k tomu čo skutočne chceme, alebo potrebujeme dosiahnuť.

Poskytujem jednoduchý návod ako sa to celé dá zmeniť. Zároveň musím dodať, že návod je síce jednoduchý, ale to neznamená, že je jednoduché sa ho vždy držať a uspieť. Poďme si však postupne predstaviť, čo zaručene funguje pri ceste k takzvanej efektívnej produktivite. Pretože produktivita doslova znamená niečo vykonávať. Efektívna produktivita je však to z čoho máme maximálny prínos s čo najmenším úsilím či zdrojmi. Môžeme teda celý deň niečo vykonávať a byť produktívni, ale nakoniec to nemusí byť to čo je, vzhľadom na naše očakávania, potrebné vykonávať. Efektívna produktivita je dosahovanie toho čo je pre nás či pre situáciu potrebné a užitočné s primeraným výdajom.

Takže ako byť efektívne produktívni?

Stanovte si jasný cieľ. Čo chcete dosiahnuť? Stanovujte si jednoduché, merateľné, vami akceptované, realistické a časovo ohraničené (SMART) ciele. Prečo je pre vás dôležité dosiahnuť tento cieľ? Predstavte si, ako sa budete cítiť, keď ho dosiahnete. Radšej ako ísť za cieľom niekoho iného, je lepšie prijať cieľ za svoj, prípadne si stanoviť vlastný cieľ. Prečo? Pretože to čo je vaše, vás motivuje vnútorne. To čo prichádza zvonka vás môže motivovať tiež, ale vnútorná motivácia má iný kvalitatívny rozmer a vydrží dlhšie. Je to preto, lebo to robíte pre seba, alebo pre záležitosti, ktoré s vami úzko súvisia. Ak sme inšpirovaní cieľmi niekoho iného a osvojíme si ich, vlastne ich takto prijmeme za svoje. Z vonkajšej motivácie sa stáva vnútorná motivácia.

Zároveň je výbornou pomôckou vizualizácia cieľa. Ak si totiž viete predstaviť splnený cieľ vopred, nastavujete sa pozitívne voči úlohám, ktoré s cieľom súvisia. No a to výrazne napomáha k tomu aby ste boli motivovaní v aktivite samotnej. Toto vlastne znamená mať víziu. Vízia je predstava realizovaného cieľa a všetkého čo s tým súvisí. Na rozdiel od snívania je rozdiel vízie a sna predovšetkým v tom, že vízia je nasledovaná aktivitami na jej uskutočnenie. Ak máte víziu a nič pre jej zrealizovanie nepodniknete, potom je lepšie hovoriť, že máte sen. Aj to je v poriadku. Aj sny sa vedia splniť. Pri ich napĺňaní je však omnoho menšia možnosť vplyvu z našej strany a väčší podiel vonkajších, často náhodných faktorov.

Rozdeľte si cieľ na menšie časti. Veľké úlohy môžu byť zdrvujúce a nakoniec vás môžu demotivovať, pretože sa môžu zdať nedosiahnuteľné. Rozdeľte si preto cieľ na menšie, zvládnuteľné kroky či úlohy. Postupne potom môžete plniť úlohu po úlohe až ku konečnému výsledku. Splnením každého kroku ste bližie k tomu čo očakávate dosiahnuť. Udržujte si motiváciu „oslavovaním“ každého úspechu na vašej ceste k cieľu. Nepotrebujete zakaždým robiť párty či podobný druh oslavy. Stačí ak si uvedomíte aj sebemenší úspech a budete optimisticky naladení a odhodlaní pokračovať vo svojej ceste ďalej. Neskôr nebudete potrebovať ciele, bude vás tešiť vykonávanie samotnej aktivity. Aby sa to však stalo, potrebujete v aktivite nájsť zmysel a určitú radosť. Opačne, teda že najskôr budete vykonávať samotné aktivity a cieľ sa objaví, to až tak veľmi nefunguje. Bude vám pravdepodobne chýbať zmysel.

Nájdite si v aktivite vnútornú motiváciu. Pokúste sa nájsť spôsob, ako začleniť prvky, ktoré vás bavia do úloh, ktoré sa vám nechce robiť. Hľadajte a potvrdzujte si zmysel v tom, čo robíte. Ako vaša práca, alebo aktivita prispieva k niečomu „väčšiemu“? Ako napredujete? Buďte zároveň pri aktivite myslou prítomní („mindfulness“), aby ste vedeli vnímať ako na vás aktivita vplýva a aby ste si lepšie udržiavali vnútornú motiváciu, teda chuť pokračovať ďalej.

Vytvorte si pozitívne a nerušivé pracovné prostredie. Nenechajte sa vyrušovať či rozptyľovať podnetmi zvonku či z vlastného vnútra a buďte systematickí. Systém v práci nie je dobrý len preto, aby ste mali pri aktivite poriadok a poznali postupné kroky k výsledku. Systém je dôležitý aj preto, aby vám išla aktivita jednoduchšie. Pretože často jeden úkon nadväzuje na iný. Urobte si plán predtým ako budete neustále niečo hľadať a improvizovať. Improvizácia je dôležitá kreatívna zručnosť. Bez prípravy a dostatočného množstva skúseností však improvizácia poriadne nefunguje. Postupne si vďaka systému vytvoríte rutinu, teda postupnosť, ktorú vykonávate automaticky bez toho aby ste o tom museli extra premýšľať a aby ste sa potrebovali príliš zapodievať rozhodovaním čo urobiť ďalej.

Upravte si nastavenie svojej mysle („mindset“) na pozitívny mód. Nahraďte negatívne myšlienky pozitívnymi. Namiesto toho, aby ste si hovorili „nechce sa mi“ si skúste povedať skôr „zvládnem to“. Namiesto „nedá sa“, „skúsim to“ a namiesto „nevládzem“, „ešte chvíľu vydržím“. Zamerajte sa skôr na to čo vám ide a ako to využiť ďalej, ako na to v čom až tak neexcelujete. Každopádne najdôležitejšie a zároveň najnáročnejšie je vôbec začať. Ja mám k tomuto najradšej slogan známej športovej značky: „JUST DO IT“. Niekedy totiž vynaložíme omnoho viac energie premýšľaním a plánovaním kedy by sme konečne mali začať, a pritom stačí začať tu a teraz. Samozrejme za vyššie uvedených podmienok.

Hľadajte inšpiráciu a buďte inšpiráciou pre svoje okolie. Sledujte úspešných ľudí, ktorí vás môžu inšpirovať a od ktorých sa viete učiť. Rozprávajte sa s ľuďmi, ktorí vás podporujú o tom čomu sa venujete a zdieľajte svoje predsavzatia a úspechy, či pokroky. To o čom vravíme nás núti o tom zároveň premýšlať. Často nám nič nové nenapadne, len pre to, že o tom dostatočne neuvažujeme. Podporíte tým jednak svoju motiváciu a zároveň sa aj zaväzujete k vytrvaniu v aktivite. Komunikáciou o tom čomu sa venujete a čo je vašou motiváciou môžete byť silnou inšpiráciou pre svoje okolie. Dôležité je však vydržať a po „zídení“ z cesty sa na ňu opäť čo najskôr vrátiť. Konzistentný prístup a vytrvalosť sú kľúčovým predpokladom úspechu. Pripomínajte si prečo je to čomu sa venujete pre vás skutočne dôležité.

Dosiahnutie cieľa si vyžaduje čas a úsilie. Buďte trpezliví a nevzdávajte sa. Postupujte krok za krokom postupne, bez zbytočných skratiek. Prečo? Pretože skratky si môže dovoliť ten, kto je v danej činnosti či oblasti už „doma“. V skutočnosti neexistuje žiadny univerzálny „hack“, ktorý by zaručil úspech pre každého. Úspech je zvyčajne výsledkom kombinácie faktorov, ako sú tvrdá práca, vytrvalosť, správne načasovanie, schopnosť učiť sa. Bez aktivity to však skutočne nejde. Rozvíjajte radšej vlastnú disciplínu. Disciplína nie je nič iné ako schopnosť vôľou korigovať svoje impulzy smerom k plánovanej aktivite a cieľu. Dôležité je tiež pochopiť, že chybami sa človek učí najlepšie. A preto ak sa vám náhodou nedarí napredovať, môže to byť prostriedok k tomu aby ste sa naučili niečo nové. V tomto svetle znie výstižne výrok pripisovaný Einsteinovi: „Definícia šialenstva je robiť stále to isté a pritom očakávať iný výsledok.“ Nemeňte však cieľ, ale skôr aktivitu. Cieľ má zmysel zmeniť len vtedy ak zistíte, že ani opakovanou zmenou aktivít nenapredujete. Všetko chce svoj čas a preto občasné nezdary berte ako súčasť vašej cesty. To čo potrebujete je skúšať a vytrvať.

Nezabudnite oddychovať a robiť predely v aktivitách. Lepšie ako náročný výsledok spraviť naraz, je byť systematický a medzi jednotlivými aktivitami nezabudnúť na pauzy a zmenu činností. Je to dobré preto, aby ste boli schopní vďaka regenerovaniu opäť podávať adekvátny výkon potrebný k dosiahnutiu cieľa.

A prečo teda dávame často prednosť tomu čo nie je dôležité pred tým čo je dôležité?

Toto je tiež dobré pochopiť predtým ako sa pustíme do realizácie plánu na zmenu v našich návykoch, ako som to popísal vyššie. Ľudia majú všeobecne tendenciu uprednostňovať aktivity, ktoré prinášajú okamžité uspokojenie, aj keď nie sú dlhodobo prospešné. Môže za to naše centrum odmien v mozgu, ktoré plní funkciu nášho motivátora. V centre odmien zohráva kľúčovú úlohu dopamín. Je to jeden z neurotransmiterov, ktorý nás motivuje k aktivitám, ktoré prinášajú uspokojenie. Prináša nám pocit spokojnosti ako reakciu na aktivitu. Tým si vytvárame podmienené reakcie. Podnet – aktivita – odmena. Účinok dopamínu je však pomerne krátky, pokiaľ sa „vyplaví“ bez predchádzajúceho úsilia. Dostávame sa tak do „dopamínovej pasce“, pretože uspokojenie, ktoré so sebou prináša, rýchlo a bez väčšej námahy aj rýchlo pominie. A tak hľadáme nový podnet k opätovnému uspokojeniu. Znova a znova v začarovanom kruhu. Princíp nášho fungovania na biologickej úrovni je šetriť energiou a robiť to čo nám prináša uspokojenie. Problém tzv. „rýchleho dopamínu“ je v tom, že nás vedie do špirály neustáleho baženia po instantom uspokojovaní. Po jednom vtipnom videu si pustíme ďalšie, znova a znova až nás to nakoniec úplne vyčerpá.

Ak sa však rozhodneme pre aktivitu, pri ktorej musíme vynaložiť určitú námahu, či úsilie a oddialime príjem „rýchleho dopamínu“, nastáva následne kvalitatívne iná forma uspokojenia, za ktoré zodpovedá takzvaný „pomalý dopamín“. Tomu však musí predchádzať produkcia určitých stresových či aktivizačných neurotransmiterov, teda prenášačov vzruchov medzi neurónmi. Tie sa vo väčšej miere v tele uvoľňujú na základe podnetov vedúcich k zvýšenej ostrahe či pozornosti. Aktivizuje nás takto celé množstvo látok, neurotransmiterov či hormónov, medzi ktoré patrí napríklad noradrenalín. Áno, pri aktivite, ktorá prináša iný typ uspokojenia (zjednodušene nazývané ako „pomalý dopamín“), je potrebné najskôr aktivovať stresové receptory a s tým spojené sústredenie. Noradrenalín, okrem iného, zodpovedá za našu bystrú myseľ a zvyšuje našu pozornosť a ostražitosť. Preto si omnoho viac užívame výsledok namáhavej činnosti, ako uspokojenie sledovaním vtipných videí. Pretože po napätí sú následné uvoľnenie a s tým spojená odmena omnoho výraznejšie. Je to niečo ako rozdiel v zážitku keď zjete svoje obľúbené jedlo, ale nie ste úplne hladní, oproti tomu keď by ste ho zjedli lační. Ten istý podnet bude mať úplne iný kvalitatívny efekt.

Po námahe máme väčšiu citlivosť voči odmene. A ak sa výsledok skombinuje ešte napríklad s neurotransmiterom serotonín, prináša to ďalšiu kvalitatívnu dimenziu v našej spokojnosti. Dopamín nás podnecuje k aktivite a prináša uspokojenie. Serotonín však napomáha pocitom dlhodobejšej spokojnosti, sebavedomia a vnútorného pokoja. Pomáha nám prerušiť baženie po ďalšom „rýchlom dopamíne“ a dostávame sa do stavu vyrovnanosti, homeostázy. Takýto stav si ale častokrát musíme „odpracovať“ s vynaložením určitého úsilia, spotreby extra energie či vystúpením z komfortnej zóny. To prirodzene nepreferujeme, pretože biologicky sme „naprogramovaní“ skôr energiou šetriť. Takže nakoniec pri voľbe medzi rôznymi aktivitami dávame často prednosť skôr rýchlemu uspokojeniu, ktoré získame bez extra námahy a extra energie. Inštinktívne volíme teda skôr „rýchly dopamín“. Dávame prednosť rýchlemu uspokojeniu pred hlbšou spokojnosťou spojenou so zmysluplným výsledkom i keď vo finále necítime naplnenie či zmysel. To je vlastne aj dôvodom väčšiny našich zlozvykov. Pretože „rýchly dopamín“ ľahko vytvára závislosť. Negatívnym dôsledkom vrstvenia instantných uspokojení sú následné vyčerpanie, pocity prázdnoty, úzkosť a nespokojnosť. Ale my pokračujeme v špirále instantného potešovania sebazničujúco ďalej. A pritom pri hľadaní dlhodobejšej spokojnosti určite lepšie funguje odkaz ľudového príslovia: „bez práce nie sú koláče„.

Ako teda uspieť a udržať si zmysel v tom čo robíme? Viacero odpovedí som už uviedol vyššie. Dôležité je si uvedomiť, že to či sa nám chce, alebo nechce záleží do výraznej miery od nás samotných. My sami máme totiž možnosť kontrolovať to ako si poradíme s „rýchlym dopamínom“ a ako do života zaradíme aktivity vedúce skôr k „pomalému dopamínu“. Samozrejme nie je potrebné a ani vhodné neustále niečo robiť. Dôležité je striedať aktivitu s oddychom. Patrí to k životu a vedie to k väčšej spokojnosti. Aktivitou dosahujeme výsledky, napĺňa nás to spokojnosťou a vedie k vlastnému rozvoju a pocitu hodnoty a sebavedomiu. Dostatočné predely a oddych zas napomáhajú zbierať ďalšiu potrebnú energiu, udržiavať si motiváciu a vyhodnocovať pokrok, čím si zároveň posilňujeme motiváciu. Aktivita, ktorej sa cielene venujeme, nám zároveň dáva možnosť prevziať určitú kontrolu nad svojim životom.

Spokojnosť je hlboko osobný a subjektívny pocit. Hoci pre mnohých ľudí je pocit naplnenia a spokojnosti spojený s dosiahnutím cieľov a vykonávaním určitých aktivít, nie je to jediný spôsob, ako dosiahnuť spokojnosť. Aktívni ľudia však na rozdiel od pasívnych, majú často pestrejší, zaujímavejší, zdravší a naplnený život. Samozrejme však záleží od typu aktivity, okolia v ktorom sa nachádzame, očakávaniach človeka od života a spoločnosti v našom okolí. Aktívni ľudia majú často aj viac sociálnych interakcií, ktorá je veľmi dôležitá pre kvalitný a spokojný život.

Nie je nevyhnutné mať „odrobené“, aby sme boli spokojní. Spokojnosť je individuálna a závisí od našich hodnôt, potrieb a priorít. Ak necítite spokojnosť, alebo pociťujete že sa vám odrazu nič nechce, pokúste sa oddýchnuť. Ak to neprinesie želaný efekt, vyskúšajte návod ako si pomocou cieľov a s tým spojených aktivít vniesť viac spokojnosti do života, namiesto snívania čo by bolo keby.

Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti ako pracovať s vnútornou Motiváciou

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom ako funguje Vôľa a ako ju rozvíjať

Ak sa chcete dozvedieť ako pracovať so ZVYKmi

Ak sa chcete dozvedieť ako sa šikovne vyrovnať so Zmenami